Som veľmi rada , že dnes má človek, ktorý trpí poruchou príjmu potravy k dispozícii oveľa väčšie množstvo informácii o svojej chorobe a takisto aj možnosti liečby. Jasné, že to stále nie je ono a vieme nájsť plno chýb ale verte mi, oproti tomu v akom stave bola liečba pred 14 rokmi, keď som začala svoju PPP riešiť ja, je to niekde úplne inde.

Ja som asi prvá, ktorá na SR prináša koncept kouča špecificky pre poruchy príjmu potravy a som si plne vedomá toho, že odborná verejnosť sa môže zdráhať, prijať ma medzi seba. Napriek nevôli s ktorou sa už stretávam, som sa rozhodla ísť do toho, pretože mi nie je jedno, že musíte prechádzať touto chorobou. Viem, že môžete dostať väčšiu podporu, viem, že je možné plné vyliečenie, keď má na to človek podmienky. A som toho názoru, že kouč môže zohrať v liečbe významnú úlohu. Preto som sa rozhodla napísať článok o tom, kto takýto kouč vlastne je.Ono to nie je žiadna novinka ani môj vlastný výmysel, vo veľa krajinách sú koučovia normálnou súčasťou liečby človeka s poruchou príjmu potravy v domácich podmienkach a podieľajú sa na zlepšení stavu pacienta / klienta.

Kouč v žiadnom prípade nie je náhrada lekára či psychologickej terapie, je doplnok, ktorý vypĺňa priestor medzi terapiami, pretože tie krízové situácie často nenastávajú v ordinácii odborníka ale doma. Klient potrebuje podporu TU a TERAZ a často nebýva v možnostiach ostatných odborníkov, aby hneď reagovali.

 

Aký je teda rozdiel medzi terapeutom / psychiatrom a koučom?

TERAPEUT / PSYCHIATER:

  • stanovuje diagnózu a poskytuje liečbu PPP
  • stanovuje iné diagnózy (úzkostná porucha, depresia, bipolárna porucha..) a lieči ich
  • absolvuje dlhoročné štúdium a klinickú prax aby bol schopný pomôcť pacientovi nájsť dôvod, prečo PPP vznikla a pomáha mú definovať a adresovať problémy na podklade, ktorých sa rozvinula
  • terapia trvá zvyčajne určitý presný čas (napr. hodinu) a odohráva sa v ordinácii
  • terapeut / psychiater vedie celý liečebný plán pacienta, stanovuje ciele, kroky a úlohy ako sa s nim dopracovať

PPP KOUČ:

  • má väčšinou (ale nemusí) vlastnú skúsenosť s PPP a prechádza systematickým vzdelávaním aby pol schopný plniť úlohu, ktorú má zastávať
  • nestanovuje diagnózu a nelieči. ASISTUJE už v prebiehajúcej liečbe, pomáha klientovi (alebo aj terapeutovi) dosahovať ciele liečby
  • kouč je školený pracovať s klientom TU a TERAZ, pomáha riešiť aktuálne výzvy každého dňa. Nehľadá s ním príčinu ochorenia ani sa neponára do jeho prebiehajúcich psychologických ťažkostí
  • stretnutia a pomoc kouča sa nemusia odohrávať na rovnakom mieste. Niekedy je to telefonát pri aktuálnych ťažkostiach s jedlom, inokedy je to spoločná návšteva reštaurácie a zjedenie fear foods, pomoc s nákupom, pomoc s rozhodnutím čo teraz zjesť a či vôbec niečo, kouč môže zostať s klientom cez víkend doma aby nebol sám, keď sa bojí, že bude vracať, kouč môže s klientom istý čas bývať, kým je schopný dôverovať si, že sa zvládne o seba postarať sám..
  • v prípade akýchkoľvek podozrení môže upozorniť vyššie entity (psychiater, lekár) – napríklad problém s alkoholom, rozvíjajúca sa depresia, samovražedné myšlienky, sebapoškodzovanie,nedodržiavanie medikácie…

Myšlienka “buddy” systému sa využíva pri iných ochoreniach už dlhodobo. Určite väčšina z vás bude poznať organizáciu Anonymní alkoholici. Sú to sedenia, ktoré navštevujú ľudia s problémami s alkoholom. Tu majú možnosť stretnúť ľudí, ktorí nie sú ničím špeciálni, žijú bežní život ako ostatní a podarilo sa im vyliečiť z tejto závislosti. Následne boli vyškolení a pomáhajú aj svojimi skúsenosťami ľuďom, ktorí týmto problémom trpia.

Existuje už viacero výskumov, ktoré potvrdzujú význam stretnutia chorého človeka s niekým, kto sa z rovnakej choroby vyliečil. Trpiacemu to dáva obrovskú nádej, že vyliečenie je možné a PPP nie sú výnimkou. Trpiaci stretne niekoho, kto sa podelí so svojou skúsenosťou, odovzdá rady, čo pomohlo jemu a zároveň je vzorom. Klient sa cíti pochopený, nie je sám vo svojom probléme, niekto iný to prežil ( a vyliečil sa!!!), niekto iný robil všetky tie strašné veci, ktoré ostatným pripadajú nepochopiteľné a odporné a teraz je niekde úplne inde.

 

 

Kouč absolvuje výcvik, aby vedel s klientom správne komunikovať. Zo svojich skúseností zdieľa len to, čo klientovi pomáha ísť vpred.Je schopný reagovať v krízových situáciách a pomáha klienta z nich TU a TERAZ vymotať von. Kouč klienta učí posilňovať svoje ZDRAVÉ ja pri rôznych výzvach každodenného života, a tým oslabovať PPP ja. Kouč klienta motivuje a dáva nádej na vyliečenie. “Keď som to dokázal ja ako úplne obyčajný človek, nie je dôvod prečo by si nemohol aj ty”. Kouč učí pracovať s aktuálnymi myšlienkami, pomáha meniť zaužívané PPP správanie.

Môže byť výborným doplnkom pre posilnenie klienta medzi odbornými sedeniami.

 

Ja som sa z PPP musela vyhrabať sama, pretože som nemala k dispozícii potrebné informácie pre pochopenie mojej choroby. Na tie proste v tradičnom zdravotníckom systéme často nebýva priestor. Môj boj trval roky a nebol príjemný. Je veľa toho, čo som stratila – zdravie, vzťahy, štúdium farmácie. Pretože dookola som sa motala v rovnakých vzoroch správania, ktoré som ani nevnímala ako patologické. Po čase, sa to stane totiž normálnym…
Pred pár rokmi som sa vrhla do štúdia problematiky PPP naplno a našla som svoj zmysel. Chcem odovzdať, to čo som sa naučila ja aj ďalej a pomôcť. Myslím si, že v záujme vyliečenia pacientov by sme mali integrovať do liečby všetky možnosti, ktoré sú dostupné, všetko čo je pre pacientovo dobro. A kouč má rozhodne svoje miesto.

 

ZDROJE:

Barbarich, N. (2002). Lifetime prevalence of eating disorders among professionals in the field. Eating Disorders, 10(4):305-12

Costin, C. & Johnson, C. L. (2002). Been there, done that: Clinicians’ use of personal recovery in the treatment of eatingdisorders. EatingDisorders: The Journal of Treatment & Prevention. Vol 10(4), 293-303.

Johnson, C. (2002). Been there done that: The use of personal recovery in the treatment of eating disorders. Eating Disorders, the Journal of Treatment and Prevention, 10, 293–303.

Johnston,C.,Smethurst,N.,&Gowers,S.(2005).Shouldpeoplewithahistoryofaneatingdisorderworkaseatingdisordertherapists?EuropeanEatingDisordersReview,13(5),301-310.doi:10.1002/erv.659

Rance,N.M.,Moller,N.P.,&Douglas,B.A.(2010).Eatingdisordercounsellorswitheatingdisorderhistories:Astoryofbeing“normal”.EatingDisorders,18(5),377-392.doi:10.1080/10640266.2010.511901

Wright, S., & O’Toole, A. (2005, September-October).Professionals with Eating Disorders. Paper presented at the Eating Disorder Research Society 11thAnnual Meeting, Toronto, Ontario. Retrieved from http://www.drshelagh.com/papers/Profesionals_with_EDs.pdf