Poruchy príjmu potravy sú psychické ochorenia založené na STRACHU. Poďme si povedať ako to funguje a prečo liečenie so „zdravou“ stravou a tréningovým plánom vlastne nie je až taký dobrý nápad, hoci to ide akosi ľahšie.
Tí z Vás, ktorí síce nemáte PPP ale zažívate iné trápenie s jedlom pre Vaše intolerancie a neustále reakcie tela, buďte tiež na pozore. Je veľmi pravdepodobné, že to čo sa Vám deje je tiež založené na problematike narušenej funkcie a signalizácie jednej mozgovej štruktúry, ktorá berie jedlo ako hrozbu. Že za tie mesiace a roky, ktoré sa vyhýbate určitým jedlám, lebo tam niekedy v minulosti ste z nich mali reakciu, ste si vytvorili naučené telesné reakcie, ktoré už teraz vôbec nesúvisia s konkrétnym jedlom ale skôr Vaším strachom.
Aby sme to ľahšie pochopili, vysvetlíme si stavbu a funkciu mozgu z evolučného hľadiska. Nezľakni sa, bude to jednoduché a stručné.
Z evolučného hľadiska rozpoznávame 3 oblasti:
1.PLAZÍ MOZOG – je najstaršia a najprimitívnejšia časť, ktorá riadi základné fyziologické funkcie ako dýchanie, trávenie, spánok, reflexy, krvný obeh, telesnú teplotu… Proste zabezpečuje prežitie. Jeho hlavné štruktúry sú mozgový kmeň a mozoček. Pre pochopenie patológie PPP je dôležité, že plazí mozog je hlavný koordinátor tzv. „flight or fight reaction“. Táto reakcia je veľmi dôležitá pre prežitie jednotlivca aj druhu.
2.LIMBICKÝ SYSTÉM –tvorí ju hipokampus, AMYGDALA, talamus a hypotalamus. Niekedy sa nazýva aj emočný mozog, pretože hrá hlavnú rolu v tom ako sa cítime a prežívame život, sú tu naše spomienky a riadi aj interakciu s ostatnými. Tiež má veľký význam vo „flight or fight reaction“
3.MOZGOVÁ KÔRA – vyvinula sa ako posledná a je to náš premýšľajúci mozog. Zahŕňa jazyk, racionálne a abstraktné myslenie, predstavivosť, kreativitu.. To čo náš odlišuje od zvierat.
Všetky tieto tri časti mozgu sú navzájom prepojené a komunikujú pomocou nervových a hormonálnych signálov. Za bežných okolností to funguje všetko veľmi dobre. Zdravý človek pri svojich denných rozhodnutiach vníma aj svoj emocionálny stav (mozgová kôra vníma signály z limbického systému) a aj telesné signály ( mozgová kôra komunikuje s plazím mozgom).
Táto rovnováha sa môže narušiť rôznymi vplyvmi. Jeden z nich je aj ENERGETICKÝ DEFICIT. A tu sa už (konečne) dostávame k problematike PPP.
Človek bez genetického predpokladu k PPP sa počas diéty necíti dobre. Je podráždený, náladový a neustále hladný ( práve nízke hladiny hormónu leptínu majú tieto prejavy, nabádajú telo hľadať potravu). To je normálna reakcia, pretože sme biologicky programovaní na prežitie a nedostatok jedla nás ohrozuje a zároveň je to aj vysvetlenie toho, prečo je tak ťažké schudnúť. Všetky pocity s nedostatkom potravy sú a majú byť nepríjemné. A naopak samotné jedenie vyvoláva príjemné pocity. Tak nás príroda nádherne naprogramovala k prežitiu.
Človek s predispozíciou na reštriktívne PPP deficit prežíva odlišne- ako pocit zvýšenej energie, pokoj, ukľudnenie emócií. Jednoducho sa celkovo cíti fyzicky aj psychicky lepšie, čo ho samozrejme vedie k tomu aby v reštrikcii pokračoval. V dnešnej spoločnosti je to ešte posilnené aj komplimentmi okolia: „Vyzeráš super, schudla si?“ , „ Ako si si krásne spevnila postavu..“ A deficit sa prehlbuje. Človek sa učí rôzne spôsoby ako ukrajovať z kalorického príjmu, či zvyšovať výdaj. Ak zje viac, zrazu ten pokoj odíde, nevie prečo ale necíti sa dobre = naše staršie mozgové štruktúry, ktoré nám pomáhajú identifikovať a spracovávať hrozby (amygdala) hľadajú dôvod týchto pocitov. My už z úvodu vieme, že nepracujú racionálne.
”Aha vždy keď zjem niečo viac, cítim nepríjemné pocity” = jedlo je zlé a musím robiť všetko preto aby som sa mu vyhol (jedol bezpečné množstvá.). Nechcem predsa, aby sa môj človek cítil zle. Práve sme vytvorili nový vzorec, podľa ktorého naše telo funguje počas poruchy príjmu potravy.
V realite to potom vyzerá to asi takto. Sadneš si k rodinným raňajkám. Aj si plánoval dať si dnes viac než včera, lebo vieš, že už si schudol príliš veľa. Ale pri pohľade na jedlo na stole zamrzneš. Amygdala (naše strachové centrum) zavetrila hrozbu, s ktorou jej človek dlhodobo nemá dobrú skúsenosť.Okamžite zasiela signál do hypotalamu, ktorá spustí „fight or flight reaction“. Zrazu pocítiš nechuť, rozbúcha sa Ti srdce, možno aj jemne roztrasú ruky, plytko dýchaš. Pravdepodobne tieto fyzické zmeny ani nevnímaš, vôbec si neuvedomuješ ako veľmi si vnútorne stiahnutý. Sedíš za stolom a v hlave Ti hučí, že by si nemal jesť, alebo Ti je presne určený počet maximálne koľko čoho môžeš. Neurostransmitery skáču ako bláznivé, proste bordel, výsledkom, ktorého je, že nie si schopný jesť viac než Ti povedala hlava. To je spôsob, ktorým sa Ťa ten primitívny mozog snaží uchrániť od hrozby. Celá táto kaskáda beží mimo racionálneho myslenia. Ak ide o život racionálne myslenie je príliš pomalé, treba niečo silnejšie, pudové,a by si sa zachránil.
Predný mozog, zodpovedný za naše racionálne myslenie si nevie na základe telesných pocitov vysvetliť, čo sa to deje, nikde okolo reálnu hrozbu nevidí, hoci v tele cíti, že niekde okolo je – je tam len jedlo a rodina sediaca za stolom. Skenuje vo svojich databázach, zasadzuje situáciu do doby v ktorej žiješ, čo sa v spoločnosti odohráva, analyzuje prečo by tu mohla byť hrozba…
V závislosti od doby, si to mozog vysvetľoval rôzne, v stredoveku asketizmus znamenal blízko k bohu. Plný žalúdok od Božstva vzďaľoval. Kto neje je čistejší.
Dnes jedlo znamená budem tučný = spoločensky neprijateľný, nepríťažlivý, nezdravý.
Veľa ľudí nechápe ako sa môže človek s PPP hoc je ak vychudnutý tak veľmi báť pribratia. Ako môže byť taký povrchný. Prečo sa proste nenaje a skončí s tou fraškou. Vy už viete, že o tomto to vôbec nie je, že tá naučená strachová reakcia Vás totálne zbrzdí, že zamrznete. Že v situáciách spojených s jedlom bojujete o prežitie.
Dobrá správa je tá, že tak ako sa Tvoj mozog naučil, že jedlo je hrozba, tak sa to vie aj odučiť, resp. naučiť sa nové správanie. Tá zlá je, že to vôbec nie je ľahké. Pravdepodobne to bude jedna z najťažších vecí, ktorým v živote budeš čeliť. Je to o veľmi pevnom rozhodnutí, ísť do toho. Vydržať nekomfort a jesť. Jesť dostatočne, tak aby sa človek vyhrabal z deficitu a činnosť týchto starých mozgových štruktúr sa dala do poriadku…Nestačí len pribrať, je potrebné aj opäť naučiť mozog že pri jedle nám nič zle nehrozí. A to priatelia sa vykonáva priamou expozíciou hrozby. JEDENÍM bez reštrikcií.
Nestačí v tom procese jesť len niektoré jedlá (clean eating na Teba pozerám), lebo vyhýbaním sa tým ostatným stále posilňuješ vzorec, že predsa len to jedlo nie je také bezpečné. Stále sa amygdala bude snažiť vystríhať ťa pred iným jedlom než si zvyknutý, stále ťa bude držať v rigidite, strachu a výčitkách. Takisto to naše nešťastné cvičenie a krokovanie. Ja viem, že ti potom ide ľahšie jesť a dovolíš si viac a možno aj priberáš. Ale tým, že zješ viac len ak môžeš cvičiť, opäť posilňuješ vzorec, že keď necvičíš je jedlo hrozbou.
Takéto recovery Ti síce zabezpečí, že Ti nehrozí smrť ani hospitalizácia. Pravdepodobne aj budeš žiť chodiť do školy a práce, asi budeš mať aj vzťah. Ale neustále budeš cítiť strach, budeš vo väzení jedla a cvičenia a nikdy nebudeš 100% prítomný. Plus je to tak krehká pôda po ktorej kráčaš a už len malý stres navyše môže spôsobiť pád do relapsu.
Poruchy príjmu potravy sú psychické ochorenia založené na STRACHU. A pre vyliečenie je nevyhnutné tomuto strachu čeliť. To nepríjemné sa nedá obísť. Nie ,zajtra alebo o týždeň nebude ideálnejšia situácia na začatie liečby. Nikdy to nepôjde ľahšie. Preto začni dnes.
ZDROJE: Kaye W.H.,Frank G.K., Bailer U.F. et al. Serotonin alterations in anorexia and bulimia nervosa:new insights from imaging studies. Physiology & Behaviour 85 (2005):73-81
Fumeron F., Betoulle D.,Aubert R. et al.Association of a functional 5-HT transporter gene polymorphism with anorexia nervosa and food intake. Molecular Psychiatr 6,no 1(2001):9-10
Guisinger S.Adapted to flee famine:Adding an evolutionary perspetive on anorexia nervosa. Psychological Review 110,no 4 (2003):745-761
Espeset E.M.S.,Gulliksen K.S.,Nordbo R.H.S.The link between negative emotions and eatind sidorder behaviour in patients with anorexia nervosa.European eating disorders review 20,no 6(2012):451-460
Berg K.M.,Hurley D.J.,McSherry J.A. and Strange N.E.Eating disorders: A patient-centered approach (Oxon,UK:Radcliffe Medical Press,2002)
Merwin R.M.,Timko C.A.,Moskovich A.A. et al.Pdyhological inflexibility and symptom expression in anorexia nervosa.Eating Disorders:The Journal of Treatment & Prevention 19,no1 (2011):62-82
Kaye W.H.,Fudge J.L.,Paulus M.New insights into symptoms and neurocircuit function of anorexia nervosa. Nature Reviews Neuroscience 10,no 8 (2009):573-584
Kaye W.H.,G.K.W.,Frank,McConaha C. Altered dopamine activity after recovery from restricting –type anorexia nervosa. Neuropsychopharmacology 21,no4(1999):503-506
Bechara A.Damasio H.,Damasi A.R. Emotion,decision making and the orbitofrontal cortex. Cerebral Cortex 10 no 3 (2000):295-307
Najnovšie komentáre