Viete ako si jednoducho možno zrýchliť metabolizmus?

Je to easy, zvýšený príjem potravy = rýchlejší metaboliumus. WTF? Veď ľudia, ktorí veľa jedia sú tuční. Hm..myslím, že toto je stereotypné vedene, vezmeme všetky ostatné premenné, ktoré majú vplyv na to ako človek teraz vyzerá a necháme len tú, voči ktorej máme predsudky. Veľa jedla = tučnota.

Dnes by som Vám chcela porozprávať o zaujímavom experimente. Taký opak toho, čo robili v Minnesotskej štúdii, kde skúmali účinky hladovania na organizmus. . Niečo na zamyslenie pre nás všetkých, že s tým priberaním to nemusí byť také čierno-biele.

Ethan Allen Sims (1916–2010)

SIMS OVERFEEDING STUDY
Tento experiment sa uskutočnil koncom 60tych rokoch, jeho autorom bol endokrinológ Dr. Ethan Sims. Z pomedzi Vermontských väzňov vybral štíhlych jednotlivcov, ktorí nemali v rodinnej anamnéze obezitu. Počas 40 týždňov dôkladne monitoroval ich príjem potravy a fyzickú aktivitu. Začiatočný príjem potravy sa postupne zvýšil z cca 3000kcal až na (u niektorých) 10 000. Asi by ste čakali, že takomto zvýšení kalorického príjmu sa účastníci po 40týžďnoch riadne „vypasú“. Ale nič také sa nestalo. Priberanie v skutočnosti dalo zabrať im aj vedcom.
Zo začiatku skutočne priberali ale postupne sa ich váha stabilizovala, pretože ich celkový energetický výdaj vzrástol až o 50 %. Nie, nebolo to zvýšenou fyzickou aktivitou, tá ostala rovnaká resp. ešte ju znížili. Vedci si na začiatku určili 4000kcal denne ako dostatočný príjem pri ktorom by účastníci mali za 40 týždňov pribrať 20 percent svojej pôvodnej hmotnosti. Nuž bol to mizerný odhad a museli rýchlo prerátavať tabuľky.

A čo sa vlastne stalo? Ak telo bude konštatne prijímať viac energie, zvýši sa jeho metabolická aktivita. Túto prijatú energiu treba totižto nejako spracovať a to je sakra náročné. Nefunguje to len v zmysle čo zjem navyše, to sa uloží. Na to je naše telo príliš zložitý organizmus. Predstavte si vatru do ktorej každú hodinu priložím 1 kus dreva. Vždy po tej hodine už drevo dohorieva a musím priložiť ďalšie. A teraz si predstavte, že namiesto 1 dreva začnem každú hodinu prikladať 5 kusov. Za hodinu nezhorí len to jedno z nich ale zhoria všetky, lebo oheň zosilnie a ja na rovnako silný oheň budem musieť zase priložiť ďalších 5 kusov. To isté robí náš metabolizmus, viac jedla = vyššia aktivita. A energia navyše sa postupne prejaví – nie sme tak unavení, je nám menej zima..

Sims et al. Experimental obesity in man.

Jednoducho nevieme podľa počtu prijatých kalórií predpovedať kto koľko priberie. Termogenéza nášho tela totiž reaguje na náš príjem potravy, ak presiahne naše potreby, tvorí sa teplo vyššej miere.

Anyway po skončení experimentu každý z účastníkov pribral, hoci prírastok hmotnosti bol u každého rozdielny. A po návrate do bežného života všetci schudli na pôvodnú hmotnosť pomerne rýchlo BEZ cieleného chudnutia. Nezačali sa bezuzdne prejedať, nestali sa závislými na jedle, proste ich telo sa len samo dostalo na ich geneticky dané zdravé váhové rozmedzie – set point.
Treba povedať, že účastníci predtým nikdy nedržali diéty a boli metabolicky zdraví.

Na túto tému vzniklo od tej doby viacero ďalších experimentov, síce kratších a už etickejších ale ukázali podobné výsledky.
Proste s tým priberaním to nie je také priamočiare. Aj pomocou tohto článku Vám chcem zasadiť chrobáka do hlavy. Naše telo je zložitý organizmus a nie je to preto, aby Vám škodilo ale naopak robí všetko pre Váš čo najlepší život. Za každých okolností sa snaží udržiavať svoju rovnováhu (homeostázu).

Vaše dojmy?

 

ZDROJE:

Sims EA, Danforth E Jr, Horton ES, Bray GA, Glennon JA, Salans LB: Endocrine and metabolic effects of experimental obesity in man. Recent Prog Horm Res 1973, 29: 457-496.

Pozastavené konzultácie

Z dôvodu materskej dovolenky sú konzultácie
pozastavené.
Šťastné novinky so sebou prinášajú aj menej času no budem rada ak nestratíme kontakt.
Ešte vždy mi môžeš poslať email :)