Johanka z Arku (franc. Jeanne d’Arc; * 6. január 1412, Domrémy-la-Pucelle – † 30. máj 1431, Rouen), nazývaná aj Panna Orleánska, preslávila sa ako bojovníčka proti Angličanom v storočnej vojne (1337 – 1453). Stala sa hrdinkou Francúzska, symbolom národného obrodenia.
Už od malička počula Božie hlasy, ktoré jej vraveli, že bola vyvolená, aby viedla Francúzsku armádu, odvrátila obliehanie Orleáns Anličanmi a pomohla s korunováciou Karola, ktorý bol už pred šiestimi rokmi vyhlásený za kráľa ale anglické okupačné vojská mu nedovolili vládnuť. Na Karolov dvor do Chinonu na Loire prišla prezlečená za muža so šesťčlenným sprievodom. Keď rozpoznala kráľa v dave dvoranov a prešla teologickou skúškou, dovolili jej stretnúť sa s ním. Za niekoľko minút ho presvedčila, že prišla na Boží príkaz, aby zachránila Francúzsko: s jej pomocou by mohol svoj nárok na trón presadiť.
Karol jej poskytol vojenský oddiel, s ktorým sa zúčastnila boja. Nijaké strategické rozhodnutia síce pravdepodobne neovplyvnila, ale v dôsledku svojej rozhodnosti a statočnosti bola v máji 1429 duchovnou oporou pri záchrane obliehaného Orleánsu, kde ju ťažko zranil šíp.
V júli bol Karol konečne korunovaný, pričom Jana stála v priebehu celého ceremoniálu po jeho boku. Keď svoje poslanie splnila, k obyčajnému životu pastierky sa už nevrátila. Zostala na bojovom poli.
Jej život skončil tragicky, zajali ju Angličania, bola obvinená z kacírstva, a ako 19ročnú ju upálili na hranici.
Roku 1909 bola blahorečená a roku 1920 ju katolícka cirkev vyhlásila za svätú.
Johanka, tak ako množstvo iných svätíc nikdy nemenštruovala. Pre cirkev to bol jeden z mnohých znakov jej výnimočnej čistoty, bezhriešnej duše…druhým dôvodom chýbajúceho mesačného krvácania však mohla byť aj jej extrémne fyzická aktivita, neustály stres armádneho života a nedostatok jedla. Úmyselný. Johanka zvykla jesť len trochu chleba a víno zmiešané s vodou. Táto potrava symbolizovala Kristovo telo a krv. Takto si uctievala Boha a zároveň sa zriekala pozemského potešenia. Zriedkavo, keď zjedla aj niečo viac, napríklad ryby, prišlo jej zle a zvracala.
Buď z pocity viny alebo to bol možno dôsledok oslabeného trávenia po rokoch deficitu, ktoré nezvládlo „ťažšiu“ stravu. Jej zvláštne stravovacie návyky boli častou témou medzi jej spolubojovníkmi ale aj počas súdnych rozpráv.
Počas obdobia, keď bola uväznená, sa Johanka vzdala jedla úplne. Verila, že čoraz zriedkavejšie návštevy anjelov a svätých sú dôsledkom toho, že konzumuje jedlo. Ak sa ho vzdá, opäť ju navštívia. Jedlo bolo pre ňu spojené s hriechom.
Podobné odmietanie jedla z náboženských dôvodov sme mohli vidieť aj u iných stredovekých svätíc, tento fenomén dostal názov „Svätá Anorexia“ (tiež známa ako Anorexia Mirabilis = zázračná nechuť do jedla / zázračná schopnosť prežiť bez jedla). Navonok tieto väčšinou ženy odmietali jedlo, práve kvôli prehĺbeniu spojenia s Bohom, vzdávali sa potešenia (asketizmus) a chceli sa priblížiť utrpeniu, ktoré zažil Kristus. Ak jedli, tak väčšinou len jedlo symbolizujúce Kristovo telo (chlieb, vodu, víno, eucharistiu), verili, že ich život je zachovaný vďaka Ježišovi.
Keďže v tomto režime vyhladovaného tela dokázali prežiť roky, popri modlitbách a pomoci blížnym, boli pokladané za výnimočné. Niečo takéto mohol uskutočniť len Boh, a preto ich cirkev vyhlasovala za sväté.
Z môjho pohľadu, je Anorexia Mirabilis klasická anorexia nervosa. Táto porucha príjmu potravy, ktorá sa v stredoveku ,kedy nebol extrémne silný kult tela, tak ako dnes, manifestovala inak. Odmietanie a nechuť k jedlu, boli ukryté za modlitby a posvätné rúcha. Zničené telesné zdravie, nízka kvalita života (utrpenie) ktoré prináša nedostatok jedla však boli rovnaké ako dnes.
Anorexia nervosa nie je novodobá choroba, netrpia ňou len dievčatá, ktoré nevedia čo od dobroty. Ani zďaleka. Toto zákerné ochorenie metamorfuje a prispôsobuje sa obdobiu v ktorom žijeme. Dnes ho väčšinou spustí cielená diéta a snaha o krajšiu, spoločensky prijateľnejšiu postavu. Po rozvinutí ochorenia, však odmietanie jedla, výčitky a extrémna fyzická záťaž nemá nič spoločné s peknou postavou. Riadi ho akýsi vnútorný ničiteľ, nastavujúci pravidla, ktoré MUSIA byť splnené.
Najnovšie komentáre